.putá

nie sú to putá
len ja v podkroví
čakám,
kým zašramotíš kľúčmi
sme to my
skľúčení skutkami,
ktoré
akoby vykonal
niekto iný
nie sú to okovy
len my
nespútaní
 

.služobne

zobrala si mi chuť

ale jedlo je na stole

konzumáciu radím

medzi sebazáchovné

intervencie

vychutnávam si jazdu

popri našom starom byte

všetko minulé je

vľúdne a uspokojivé

.bioluminiscencií

dnom pohára ti rámcujem tvár

zachytávam ostré svetlo z vikierov

napĺňam sa po krov

pokorou

lebo neprejavuješ známky zblíženia

a ja som to chcel podchytiť

ešte pred svätojánskou nocou

.smiešny

prichádzaš do rany

asi nie s úmyslom liečiť

zámer už nie je

podstatný

slnko napoludnie vysiluje kvety

vzduch je redší

alebo iba ja som kdesi

kde si

.výstelka

padám do mäkkého

mäkkosť sa mi zapletá do vlasov

ovíňa epitel

akoby som nesmel stáť

na tvrdej zemi

neustále sa prepadal

ladne

s narastajúcim uspokojením

zmyslami zliatymi v jeden

.hyperbolická

keď si vzrušená zvykneš preháňať

vzruchy prichádzajú v náhodných konšteláciách

nepredvídateľne zaplavujú tvoje periférie

explodujú v ústach

ja sa len do toho nechcem miešať

ale čo zmôže vôľa proti externalitám?

.január

prvé spoločné bývanie

už to nie sú

neporiadne spolubývajúce

ale muž po 30ke

čo prvý krát povedal zbohom mame

keď v jeho izbe

rozkladala sušiak

.kód

pri mechanických činnostiach si predstavujem

že som robot

zostrojený výlučne pre tento účel

cibrím svoj algoritmus

prehliadam diskomfort

eliminujem prípadnú vášeň

lebo aj keď dočasne môže viesť

k pozoruhodným výsledkom

v istom bode je chybovosť omnoho vyššia

a ide tu predsa o konečný súčet

po období tápania

na poli medziľudských vzťahov

som i tu pristúpil k optimalizácií

a pri kontakte s inou osobou

si taktiež predstavujem že som robot

v mnohých prípadoch android

s androidom v ruke

inokedy zas jednoúčelový stroj

simulujúci tu chyborodnú vášeň

v tomto prípade očistenú od

spontánnych výpadov

unáhlených gest

pohybov naprázdno

niekedy keď som sám cítim sa ako človek

.súlad

dnes sa cítim fajn

stále krehký ako porcelánový nočník

dlžný aj tým čo sú tiež na mizine

ale premáha ma ľahkosť

-

či už je to hormonálna nerovnováha

uvoľnený nos  

utíšené obličkové kamene

dnes mám pocit že sa prebúdzam do sobotného rána

a niečo ma čaká

.úprimne

nie si

až taký úžasný

ešte studený vzduch

vniká očami

do tvojho podzemia

že sa nepoddáš

opakuj dokola

veľavravná je husia koža

hĺbka vdychov a dĺžka výdychov

čo si počítaš

pochybnosť mizne na desať

ale ten hlas sa znova kdesi vynára

a pripomína

že na to skrátka nemáš